CHUŤ na SLADKÉ je pri CHUDNUTÍ nebezpečným nepriateľom. Rady na chudnutie a stravovanie.

Chcete schudnúť a nedarí sa Vám zbaviť problému s neustálymi chuťami na sladkosti? Bezproblémový postup Vašeho chudnutia výrazne ovplyvňuje aj zvládnutie tejto príjemnej, ale nebezpečnej neresti.

Chuť na sladké a  ako s ňou naložiť?  Cukor pokladáme pri chudnutí za najnebezpečnejší sacharid. Jeho konzumácia je natoľko rozšírená a sprevádza nás celý život už od kolísky, že je právom považovaný pri racionálnej výžive a chudnutí za nepriateľa č.1.Jeho neblahý účinok na naše zdravie sa neprejaví okamžite. Zbadáme ho až po rokoch nežiaducimi tukovými vankúšikmi na našom kedysi štíhlom tele a ešte k tomu nesie vinu aj našom chrupe, lebo je príčinou zubného kazu. Je to skutočne nebezpečný nepriateľ. Sladká chuť je zárukou dobrej predajnosti akéhokoľvek výrobku. Kde sa vzala? Prečo musíme obchádzať v potravinách regály so sladkosťami oblúkom a deti nám hádžu do košíka všetky tie dobroty, čo poznajú z televíznej reklamy?

Prečo máme chute na sladkosti?

Sme tak naprogramovaní prírodou. História súčasného stravovania je veľmi krátka. K masovému rozšírenie cukru prišlo až v 20. storočí a je to skutočne krátka doba v porovnaní s niekoľkými tisíckami rokov evolúcie človeka  a jeho stravovaním, ktoré sa v jednotlivých obdobiach líšilo len nepatrne.

Jednou z výhod človeka oproti iným tvorom bola aj jeho „všežravosť“. To mu dovolilo prežívať od trópov až po polárny kruh. V každom prostredí našiel potraviny, ktoré mu dovoľovali prežiť. Je však jedno v akej oblasti zeme človek žije a čím sa živí, všetci do jedného  máme niečo spoločné. Jedlom, ktoré má sladkú chuť nepohrdne nikto. Je to v nás hlboko naprogramované. Nie je sa ale čomu čudovať.

Stačí sa pozrieť na pravlasť moderného človeka (Afriku) a zistíme prečo je tomu tak. Vyzerá to, že ešte pred našou „všežravosťou“ sme boli zrejme „plodožravci“ a väčšina plodov má chuť sladkú. Aj anatomický pohľad na náš tráviaci systém nám napovedá, že je tomu tak. Veľmi sa líši od tráviacej sústavy mäsožravcov ale aj bylinožravcov.

Živočíšny druh, z ktorého sa človek vyvinul, sa musel milióny rokov živiť jedením ovocia. Dokonca ak sa na vec pozrieme aj iným pohľadom ako evolučným – kresťanským tak sa nám táto teória potvrdí. V biblii sa píše, že Adam a Eva žili v raji a živili sa plodmi z rajskej záhrady.

Ovocie má sladkú chuť a je to tá prapôvodná potravina, ktorou sme sa kedysi živili. Sme vybavení prírodou nepoznať pri jedení sladkého striedmosť. Malo to vtedy svoje opodstatnenie. Pri väčšine plodonosných rastlín je úroda sezónna záležitosť. Obdobie nadbytku nasledovalo obdobie núdze a len táto nestriedmosť zabezpečila nabratie dostatočných tukových zásob na obdobie nedostatku.

Nie je sladké ako sladké.  Sladké ovocie, ktoré nám ponúka príroda sa veľmi líši od sladkých maškŕt, ktorými sa stravujeme dnes.Samotný cukor obsiahnutý v ovocí je menej „nebezpečný“. V tomto prípade platí, že cukor v ovocí je len akýmsi „ochucovadlom“ k látkam, ktoré sú veľmi dôležité pre naše telo. Je to celý komplex vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Aj samotná vláknina obsiahnutá v ovocí sa postará o to, aby sa cukry uvoľňovali postupne a telo si ich nestíhalo ukladať vo forme nadbytočnej energie do telesného tuku. Preto funguje v našom mozgu niečo, čo by sa dalo nazvať ako spúšťač nestriedmosti. Ovocia treba zjesť naozaj veľa, aby človek z neho pribral. Ak náš mozog dostane signál, že sa v ústach nachádza niečo sladké, tak bez ohľadu na to, či je človek sýty alebo nie, mozog vyšle povel v jedení pokračovať. Hovoríme tomu maškrtenie. Náš mozog ešte nepochopil, že za posledných 100 rokov prebehla revolúcia v stravovaní a už dávno nie je jediným sladkým jedlom ovocie.

Musíte dobre spoznať svojho nepriateľa

S tým, že nám bude sladké vždy chutiť sa musíme zmieriť. Nie je to o tom, či máme alebo nemáme pevnú vôľu. Musíme sa zmieriť aj s tým, že nás naše telo bude trápiť chuťou na sladké. Je to prirodzené. Takmer celej histórii človeka platilo, že sladké nie je len energia, ale aj vitamíny a ostatné, pre zdravý chod organizmu, nevyhnutné látky.

Telo má jednoduchú logiku. Keď mu chýba nejaká živina, ktorá sa nachádza v ovocí, vyšle signál zjesť niečo sladké. V súčasnosti, kedy sa používajú v kuchyni koncentrované potraviny, zbavené výživných látok, tak môže vzniknúť diabolský začarovaný kruh. Nepretržitý hlad a chuť maškrtiť. Preto je najdôležitejším krokom ako premôcť nepriateľa  (nepriateľom je chuť na sladké), návrat k pôvodnej, na živiny bohatej strave. A teda aj k ovociu.

Ani umelé sladidlá nemusia byť vždy riešenie  Pokiaľ slúžia na ochutenie nápojov alebo náhrada cukru pri prechode z nezdravej výživy na zdravú, tak majú nepochybne svoj význam. Ale nie je to trvalé riešenie, ktoré by sa dalo pri chudnutí v neobmedzenej miere uplatňovať. Ak sa vám podarí aj pripraviť nejaký chutný dezert zo zdravých surovín a ochutený umelým sladidlom, tak sa zapne v mozgu rovnaký spúšťač nestriedmosti ako je to pri „originálnych“ sladkostiach. Vtedy síce nepriberiete z cukru, ale z iných surovín použitých v recepte.

Skutočne je pri chudnutí dovolené len ovocie?

V malom množstve áno. Vo veľkom množstve sa priberá aj z ovocia.  Niektorými jedlami však môžete chuť na sladké oklamať. Môže to byť kaša z nejakej celozrnnej obilniny a tú môžete pokojne ochutiť na sladko. Sladidlom a troškou medu. Môže to byť hrianka z čierneho chleba s trochou diabetického džemu. Vždy to ale musí byť niečo, čo má nízky glykemický index. Nikdy nedovoľte, aby vás chuť na sladké premohla a vy si potom vyčítali nestriedmosť, za ktorú vlastne ani nemôžete. 

PRIHLASUJEM SA NA ZASIELANIE NOVINIEK O CHUDNUTÍ A STRAVOVANÍ (kliknite)

V prípade, že potrebujete schudnúť a neviete ako, vyplňte tento   FORMULÁR NA CHUDNUTIE (kliknite)

Ďalšie informácie o tom ako postupovať pri chudnutí a stravovaní sa dozviete na stránke  www.schudnut-ako.meu.zoznam.sk

Chcem si prečítať ďalšie rady - novinky o chudnutí a stravovaní (kliknite)