Chudnutie Na čo si dať pozor, aby ste DOKÁZALI SCHUDNÚŤ.

Akákoľvek diéta tým, že obmedzuje sortiment potravín, zvyšuje riziko nedostatočného prísunu živín do organizmu.

Čím je diéta prísnejšia, napríklad populárna kapustová alebo ryžová diéta, ktoré obmedzujú stravu iba na niekoľko potravín, tým je riziko vyššie.

Taktiež ak sa nevhodná diéta dodržiava dlhodobo, dôsledky môžu byť závažnejšie. Hrozia vám funkčné poruchy organizmu a nadobudnutie ťažkých ochorení.

O nevhodnosti diéty poukazuje už skutočnosť, že diéta sľubuje niečo, čo už na prvý pohľad nie je reálne. Napríklad ak ponúka za týždeň úbytok až 4 – 5 kilogramov, mala by na vás pôsobiť odstrašujúco. Pochybné sú i diéty, ktoré vychádzajú z bombastických "nových objavov", ktoré sú zväčša iba vymyslené, a sú často v rozpore s všeobecne platnými poznatkami o funkcii ľudského tela. 

Ľudia s nadváhou sa veľmi často už po prečítaní niekoľkých článkov považujú za odborníkov na stravovanie a chudnutie, avšak získané poznatky neuplatňujú vo svojom stravovacom režime. Napriek mnohým neúspešným diétnym pokusom im chýba vôľa začať so zásadnou zmenou stravovania, často sa dopúšťajú základných chýb pri chudnutí.

Ľudia s nadváhou v snahe schudnúť čo najrýchlejšie často siahajú po rôznych populárnych diétach. Existuje vôbec diéta, ktorá je zdravá, prospešná a skutočne môže mať kladný účinok na organizmus i postavu chudnúceho? Existuje, ale máloktorá z diét je naozaj zdravá a po jej absolvovaní sa nemusíte trápiť s jojo efektom. Základnou zásadou správnej výživy pri chudnutí je stravovať sa pestro, jedávať všetky potraviny v rozumných množstvách. Pestrá a vyvážená strava dodá organizmu všetky potrebné látky.

Každý, kto sa rozhodne dodržiavať diétu, mal by rátať s tým, že prináša aj určité riziká. Mali by ste si získať o diéte čo najviac informácií, zistiť aké má priaznivé stránky, ale i možné riziká, ktorým sa často dá vyhnúť – ak o nich vieme. Nie vždy je jednoduché odlíšiť zdraviu škodlivé diéty.

Schudnúť môže každý, mali by ste však vedieť ako a samozrejme vydržať.

Nastavte si stravu tak, aby bola dostatočne ľahká, no zároveň výživná a zasycujúca, a aby sa stala vaším novým stravovacím štýlom.

Akých HLAVNÝCH CHÝB by ste sa mali pri STRAVOVANÍ a CHUDNUTÍ vystríhať.

Mnohí ľudia nedodržiavajú pravidelnosť v stravovaní, častým nedostatkom je najmä vynechávanie raňajok. Pre ľudské telo je pritom najvýhodnejšie, ak dostáva energiu a živiny v pravidelných intervaloch. Vynechanie raňajok zvádza k nadmernej večernej konzumácii jedál a rôznych kalorických drobností, čo môže podporiť vznik obezity. Zlozvykom je maškrtenie pri sledovaní televízie, keď si pochutnávame najmä na kalorických pochutinách ako solené arašidy, zemiakové lupienky či rôzne chipsy. V takejto forme sa dostáva do organizmu priveľa zbytočných kalórií.

Solenie a hlavne presoľovanie je väčšinou zbytočný návyk, ktorý si každý vypestuje sám, alebo ho získava počas detstva v rodine. Pri miernom obmedzení príjmu soli, sa u osôb s hraničnou hodnotou krvného tlaku, znížil krvný tlak o 10 a viac mmHg. Najvhodnejšie je potravu variť v slanej vode, rovnako ako doteraz, ale pri konzumácii ju už nedosoľovať. Vhodné je obmedziť alebo aj úplne vylúčiť z jedálnička solené konzervy, solené zemiakové lupienky, solené arašidy, údeniny a podobne. 

Neosvojili sme si zatiaľ ani správny návyk uprednostňovať celozrnné obilniny, ktoré sú bohatšie na hodnotné živiny než biele druhy výrobkov z obilnín. V našej strave pretrváva aj nedostatočný príjem vápnika, naďalej sa konzumuje málo mlieka a mliečnych výrobkov i iných potravín bohatých na vápnik ako zelenina alebo strukoviny.

Problémy spôsobuje prejedenie sa, po ktorom sa cítime zle, trápia nás tráviace ťažkosti. Nevhodné zloženie stravy môže zapríčiňovať pocit únavy, zhoršiť fyzickú alebo duševnú výkonnosť. Nepríjemné dôsledky má aj nedostatočný pitný režim. Ak ho nedodržiavame, môžeme na to doplatiť bolesťou hlavy, pocitom únavy alebo nesústredenosťou. Závažné sú hlavne dôsledky dlhodobo nesprávnej výživy a stravovania. Vo významnej miere sa spolupodieľajú na vzniku srdcovocievnych chorôb, ktoré sú na Slovensku hlavnou príčinou úmrtnosti a nádorových chorôb. Prispievajú ku vzniku obezity, vysokého krvného tlaku, vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Dôsledkom nesprávnych stravovacích návykov môže byť aj rednutie kostí – osteoporóza, či cukrovka.

Medzi hlavné nedostatky stravovania patrí vysoký príjem tukov, najmä živočíšnych. Naučili sme sa síce používať rastlinné tuky na varenie a nahrádzať maslo rastlinnými nátierkovými tukmi, zabúdame však na tuky, ktoré sa označujú ako skryté. Napríklad v smotane či šľahačke nevidíme tuk, ktorý tam však je a nie malom množstve. Podobne v koláčoch a tukovom pečive, vyprážaných jedlách, syroch, údeninách či suchých salámach, ktoré sú nesmierne bohatým zdrojom tukov. Vysoký obsah cholesterolu v krvi závisí od množstva a kvality skonzumovaných tukov a nie len od množstva skonzumovaného cholesterolu v potravinách.

Zvýšiť by sme  mali nízku konzumáciu ovocia a zeleniny. Už dávno neplatí, že človek by mal zjesť jeden kus ovocia či zeleniny denne. Dnes zásady správnej výživy odporúčajú konzumovať ovocie alebo zeleninu v rámci takmer každého denného pokrmu.

Mnohých z vás určite trápi aj závislosť, či túžba po určitom jedle a zakaždým vám prekazí vaše chudnutie. Takmer každá žena a väčšina mužov niekedy v živote túto skúsenosť zažila. Najčastejšie nás trápi chuť po čokoláde alebo, všeobecnejšie, po potravinách obsahujúcich veľa tuku a cukru alebo iných sacharidoch. Túžba po jedle je významná, pretože môže hrať určitú úlohu pri nadmernom príjme potravy, k akému dochádza pri vlčom hlade, bulímii a obezite.

Možno aj vy považujete jedlo za tú najdôležitejšiu vec na svete.  Snažíte sa na jedlo nemyslieť, ale napriek tomu vás neustále máta v mysli?  Závislosť na jedle sa prejavuje skoro rovnakými symptómami ako závislosť na tabaku. Človek závislý od určitej skupiny potravín konzumuje výhradne menej ako desať potravín, a to po dobu dlhšiu než dva roky. Táto choroba sa vo všeobecnosti dosť podceňuje. Prvým krokom pri odvykaní je pripustiť si vôbec, že takáto závislosť u človeka existuje a treba s ňou bojovať, pretože tento stav nie je normálny. Nasleduje odvykacia liečba pod vedením odborníkov, pričom dobrou správou je, že aj keď liečba trvá pomerne dlho, človek sa od „svojej“ potraviny dokáže časom oslobodiť natoľko, že na rozdiel od alkoholikov, môže neskôr aj svoju návykovú potravinu v malých dávkach konzumovať. Zradná je nielen psychika. V ústach človeka sa totiž vyskytuje huba, ktorá vyvoláva napríklad zvýšenú chuť na sladké. Túžbu po istom druhu potravín môže spôsobovať aj nedostatočný príjem vitamínov a minerálov, pričom človek sa obmedzovaním v strave dostane do začarovaného kolotoča.

Nezajedajte stres.  Stres je neoddeliteľnou súčasťou života. I keď sa mu dá do istej miery predchádzať alebo sa ho aspoň naučiť ako-tak krotiť, celkom sa ho zbaviť nedokážeme. Na zvládanie stresu každý z nás má svoje vlastné metódy. Kým niektorí z nás sa vybúria v telocvični, uvoľnia sa pri relaxačnom kúpeli alebo meditácii, nejeden rieši stresové situácie jedlom. Čokoláda, zmrzlina, koláčik či iné pochúťky bývajú častou „protistresovou kúrou“. Veď taká čokoláda je doslova balzamom na nervy a vyvoláva v nás pocity šťastia.

Pri stravovaní a chudnutí sa nedajte ovplyvniť predsudkami o nevhodnosti niektorých potravín.

• Mýtom je napríklad tvrdenie, že rastlinné maslá sú škodlivé. Toto bolo pravdou v minulosti, v dnešnej dobe sú v ponuke kvalitné a zdravé rastlinné nátierkové tuky. Naďalej však platí, že vyprážať na kocke rastlinného stuženého tuku nie je zdravé.
• Nie je pravda, že mlieko zahlieňuje organizmus. Zdravý človek dokáže bez problémov stráviť mlieko či mliečne výrobky bez akýchkoľvek negatívnych vplyvov na organizmus. Samozrejme všetkého veľa škodí.
• Populárny je aj mýtus o špenáte. Hovorí sa, že špenát nie je až taký bohatý na železo. Napriek tomu, že obsah železa v špenáte nie je až taký vysoký, ako sa kedysi uvádzalo, špenát patrí medzi potraviny bohaté na železo.
• Používanie bravčovej masti je ďalší nie celkom pravdivý mýtus. Je skutočne také nezdravé, ako sa niekedy prezentuje? Bravčová masť obsahuje približne polovicu "zdravých" tukových zložiek a približne polovicu tých menej vhodných – nasýtených mastných kyselín. Nie je teda až taká nezdravá ako napríklad iné druhy tukov. Napriek tomu by sa mala konzumovať s mierou. Ak niekto bude jesť bravčovú masť na raňajky, večeru a aj obed si pripraví na bravčovej masti, takéto množstvo je určite nadmerné a s najväčšou pravdepodobnosťou sa prejavia jeho nežiaduce účinky. Kto sa snaží celkovo uprednostňovať rastlinné tuky, môže si raz za čas dopriať bravčovú masť bez výčitiek svedomia.

Naučíte sa jesť menej a nehladovať, dostanete aj jedálne lístky a recepty na chudnutie