Chudnutie Ako OBMEDZIŤ SLADKOSTI bez veľkého odopierania.

Jedlom, ktoré má sladkú chuť nepohrdne takmer nikto. Sladké je v nás prirodzene zakódované. Živočíšny druh, z ktorého sa človek vyvinul, sa musel živiť jedením ovocia a väčšina plodov má chuť sladkú.

Cukor je pre chudnutie najnebezpečnejší sacharid, ľahko a rýchlo sa z neho priberá.

Jeho dennodenná konzumácia nás sprevádza celý život, je právom považovaný pri racionálnom stravovaní a chudnutí za hlavného nepriateľa, niekedy takmer neprekonateľný problém.

Je to skutočne nebezpečný nepriateľ, ktorým nás denne bombarduje obchodná sieť i reklama.

Kalorickú - energetickú hodnotu stravy chudnúceho človeka ovplyvňujú hlavne sacharidy a z nich cukry.

Sladká chuť je zárukou dobrej predajnosti akéhokoľvek výrobku.

S tým, že nám bude sladké vždy chutiť sa musíme zmieriť. Nie je to o tom, či máme alebo nemáme pevnú vôľu. Je to prirodzené. Takmer v celej histórii človeka platilo, že sladké nie je len energia, ale aj vitamíny a ostatné, pre zdravý chod organizmu, nevyhnutné látky. Telo má jednoduchú logiku. Keď mu chýba nejaká živina, ktorá sa nachádza v ovocí, vyšle signál zjesť niečo sladké. V súčasnosti, kedy sa používajú v kuchyni mnohé koncentrované potraviny, zbavené výživných látok, tak môže vzniknúť katastrofálny začarovaný kruh. Nepretržitý hlad a chuť maškrtiť. Preto je najdôležitejším krokom ako premôcť chuť na sladké, je návrat k pôvodnej, na živiny bohatej strave. A teda aj k ovociu.

V každom prípade vám pri chudnutí odporúčame pristupovať k tejto zložke stravy so značnou opatrnosťou.

Ovocie má sladkú chuť, ovocie je potravina, ktorou sme sa kedysi živili a pri jedení sladkého nepoznáme striedmosť. V dávnej minulosti to malo svoje opodstatnenie. Pri väčšine druhov ovocia je ich úroda sezónna záležitosť. Za úrodou nasledovalo obdobie núdze a len prejedanie sa sladkým ovocím zabezpečilo človeku nabratie dostatočných tukových zásob na obdobie nedostatku.

Sacharidy, či už si dáte jednoduchý cukor do kávy, alebo odporúčané celozrnné pečivo, vždy sa rozkladajú v tele na glukózu. Vaše telo potrebuje glukózu ako energetický zdroj, teda vstupom glukózy do energetických metabolických pochodov v tele sa uvoľňuje energia. Niektoré tkanivá, napríklad mozog, dokážu ako energetický zdroj využiť len glukózu. Nadbytok glukózy sa však premieňa na tukové zásoby.

Pri chudnutí každého najviac trápia jednoduché cukry. Označujú aj ako rýchle cukry. Klasickým príkladom je bežne používaný repný cukor. Energia sa z rýchlych sacharidov dostáva do tela rýchlo, takmer okamžite, preto majú vysoký glykemický index a často sladkú chuť. Sladká chuť vás  láka jesť viac sacharidov a častejšie.

Zapamätajte si názvy rýchlych sacharidov: glukóza, fruktóza, galaktóza a maltóza. Neraz ich  nájdete na obaloch potravín. Hoci je na obale nejednej kupovanej potraviny napísané  bez cukru (teda bez sacharidov – kalórií), neskôr zistíte, že sa z nej priberá. Prečo? Neprečítali ste si informáciu napísanú drobnými písmenkami, že potravina obsahuje v prvom rade glukózový sirup. A ten je zdrojom nebezpečných kalórií.

Poznáme aj zložitejšie druhy sacharidov, ktoré sa nazývajú polysacharidy. Sú zložené z väčšieho množstva jednoduchých sacharidov. Označujú sa aj ako komplexné (pomalé) sacharidy. Energia sa z nich vstrebáva pomaly, majú nižší glykemický index. Typickým príkladom sú ovsené vločky. Sú všeobecne odporúčané pri chudnutí i v športe ako vhodný zdroj energie. Často sa polysacharidy skladajú aj z nestráviteľných zložiek (celulóza, pektín, lignín). Jedná sa o potravinovú vlákninu. Tá sa síce v tele na energiu nemení, zato má pri trávení iné dôležité  funkcie. Vláknina sa podieľa na dobrom trávení, znižuje cholesterol, riziko aterosklerózy, cukrovky a rakoviny. Najlepším zdrojom vlákniny sú celozrnné pekárenské výrobky, strukoviny, zelenina a ovocie.

Prehľad niektorých základných potravín s obsahom sacharidov.

Náš jedálny lístok by mal pozostávať prevažne zo zložitých cukrov ktoré sú obsiahnuté v pšenici, ryži, zemiakoch, fazuli a iných potravinách obsahujúcich škrob. Väčšina zložitých sacharidov sa trávi počas niekoľkých hodín. To umožňuje podžalúdkovej žľaze, pečeni, nadobličkám, obličkám a iným orgánom získanú energiu riadne spracovať. Ďalším prínosom zložitých sacharidov je skutočnosť, že obsahujú aj potrebné množstvá jednotlivých vitamínov a minerálnych látok čo sa nedá povedať o priemyselne vyrábanom cukre.

Jednoduché sacharidy (glukóza, fruktóza a galaktóza) nepotrebujú na absorpciu tráviaci proces. Stolový cukor je rozložený na jednoduché cukry v priebehu niekoľkých minút. Nepotrebujete zjesť veľa cukru na to, aby bola krv doslova zaplavená touto pohotovo dosiahnuteľnou energiou. Ak sa tak stane, podžalúdková žľaza musí pracovať „nadčas“ a vyrábať inzulín, aby mohol byť prebytočný cukor premenený na tuk. Prebytočný inzulín potom znižuje hladinu krvného cukru pod normálnu hodnotu a vzniká hypoglykémia (stav, keď je hladina cukru v krvi nižšia ako normálna hodnota). Hypoglykémia, ku ktorej občas dochádza, nie je sama o sebe nijako závažná. Pokiaľ sa však často prejedáme cukrom, spôsobíme si tak vznik začarovaného kruhu vedúceho k chronicky nízkej hladine krvného cukru. Za týchto okolností môže hypoglykémia predstavovať počiatočné štádium cukrovky.

Malé množstvá cukru nám neublížia. Musíme však mať na pamäti, že jeden koláč môže zodpovedať až 5 lyžičkám cukru, a že v priemyselne vyrábaných pokrmoch a nápojoch sú skryté veľké množstvá cukru.

Nie je sladkosť ako sladkosť, naučte sa rozlišovať.

Sladké ovocie, ktoré nám ponúka príroda sa veľmi líši od sladkostí, ktorými sa napchávame dnes. Samotný cukor obsiahnutý v ovocí je menej škodlivý. V tomto prípade platí, že cukor v ovocí je len akýmsi „ochucovadlom“ k látkam, ktoré sú veľmi dôležité pre naše telo. Je to celý komplex vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Aj samotná vláknina obsiahnutá v ovocí sa postará o to, aby sa cukry uvoľňovali postupne a telo si ich nestíhalo ukladať vo forme nadbytočnej energie do telesného tuku. 

Preto funguje v našom mozgu niečo, čo by sa dalo nazvať ako spúšťač nestriedmosti. Ovocia treba zjesť naozaj veľa, aby človek z neho pribral. Ak náš mozog dostane signál, že sa v ústach nachádza niečo sladké, tak bez ohľadu na to, či je človek sýty alebo nie, mozog vyšle povel v jedení pokračovať. Hovoríme tomu maškrtenie. Náš mozog ešte nepochopil, že za posledných 100 rokov prebehla revolúcia v stravovaní a už dávno nie je jediným sladkým jedlom ovocie.

Ani umelé sladidlá nemusia byť dobrým riešením náhrady sladkého.

Pokiaľ slúžia na ochutenie nápojov alebo náhrada cukru pri prechode z nezdravej výživy na zdravú, tak majú nepochybne svoj význam. Ale nie je to trvalé riešenie, ktoré by sa dalo pri chudnutí v neobmedzenej miere uplatňovať. Ak sa vám podarí aj pripraviť nejaký chutný dezert zo zdravých surovín a ochutený umelým sladidlom, tak sa v mozgu zapne rovnaký spúšťač nestriedmosti ako je to pri „originálnych“ sladkostiach. Vtedy síce nepriberiete z cukru, ale z iných surovín použitých v recepte.

Chcete sa naučiť jesť menej a nehladovať, získať jedálne lístky a recepty na chudnutie?