Stres náš každodenný – alkohol a kofeín ho nevyliečia

28.12.2009 05:58

Stres je nešpecifická obranná reakcia organizmu, ktorá je objektívne zistiteľná podľa chemických a fyziologických prejavov tela.

Stresom sa rozumie psychický stav človeka, ktorý je buď priamo ohrozovaný alebo ohrozenie očakáva a pritom nie je presvedčený, že jeho obranná reakcia proti nepriaznivým vplyvom bude dostatočne silná. Stresová odpoveď má slúžiť k riešeniu situácie mobilizovaním všetkých síl organizmu.

Určitá miera záťaže je pre organizmus užitočná, inak by pri nedostatku podnetov mohlo dôjsť k deprivácii.

Vyvolávačmi stresov sú rozličné ťažko zvládnuteľné životné okolnosti, označované ako stresory – prekvapenie, zľaknutie, radostná či smutná správa :

  • Pozitívny – rozochvetie pri očakávaní kladne emocionálne nabitej udalosti. Zlepšuje výkon a tvorivosť
  • Negatívny – je používaný pre nepriaznivé situácie. V bežnej komunikácii je slovo stres vždy negatívne
  • Špecifický – úmyselne vyvolaný, prichádza po ňom uvoľnenie – adrenalínové športy

Každý z nás rád prizná, že je prepracovaný, že jeho život je plný stresu. Stres sa nevyhýba ani školskému prostrediu. Príčiny školskej záťaže spočívajú nielen vo vysokých nárokoch na vedomosti žiakov, ale veľký podiel má aj atmosféra v škole a rodine. Reakcie žiakov na stres sú rôzne – hyperaktivita, vyrušovanie, šikanovanie spolužiakov, ďalší volia osamelosť. Stres je odpoveďou organizmu na záťaž – či už príjemný alebo nepríjemný.

 Príznaky stresu

  • Fyziologické – červenanie sa, potenie, trasenie, bolesti hlavy, silné búšenie srdca, nechutenstvo, nadmerná chuť k jedlu, hryzenie si nechtov
  • Emocionálne – zmeny nálad, napätie, únava, podráždenosť, plač, strach
  • V správaní – absencia na vyučovaní, vyrušovanie, podvádzanie, agresivita, nespavosť, obmedzenie komunikácie, zhoršenie prospechu

 

Človek, ktorý je v strese, sa snaží rôznymi spôsobmi z neho dostať. Je ochotný vyskúšať všetko, čo je dostupné, aby sa opäť cítil dobre. No často sa týmito prostriedkami jeho stres iba prehlbuje a pridružujú sa  k nemu ďalšie vedľajšie účinky. Najčastejšie sú to tabletky, kofeín a alkohol. Všetky tieto prostriedky sú silne návykové a ani sa človek nenazdá, okrem stresu je na svete ďalší problém, s ktorým musí zápasiť. V kombinácii so stresom je  takmer nemožné, aby to zvládol sám a často vyhľadávame odbornú pomoc, až keď sme takmer na dne.

Azda najčastejšou samoliečbou stresu je pohárik alkoholu či polliter piva po práci. Zaujímalo by ma, či je tento zvyk výsledkom všeobecného zlozvyku, alebo reklamnej snahy liehovarníckeho priemyslu. Podľa nových výskumov nie je nič absurdnejšie, ako keď niekto bojuje proti stresu s pohárikom v ruke. Alkohol oslabuje schopnosť zvládať stres a úzkosť tým, že znižuje hladinu troch hormónov v mozgu, ktoré sú potrebné na zvládnutie stresu.
Prvé dva hormóny pomáhajú odvrátiť stavy úzkosti. Výskumy ukazujú, že veľké množstvo vypitého alkoholu znižuje hladinu dôležitých hormónov v mozgu, ako je sérotonín a GABA, ktoré pomáhajú ovládať úzkosť. Tie isté chemické látky spolu s ďalším mozgovým poslom – dopamínom – navodzujú pocit radosti, keď je ich nadbytok. Z toho vyplýva, že alkohol nielen prekáža snahám o riešenie úzkosti, ale podkopáva aj náladu tým, že zhoršuje riziko výskytu depresívnych symptómov.
Vysoký príjem alkoholu oslabuje schopnosť hypotalamu znižovať hlavný hormón aktivujúci stres – kortikotropný hormón CRH. Existuje priama súvislosť medzi nízkou hladinou CRH a symptómami depresie.
Mnohí pijú alkohol, aby našli úľavu od krátkodobého stresu. Účinky alkoholu sú však škodlivé bez ohľadu na trvanie stresu. Prispieva k dlhodobej úzkosti a depresii a pri krátkodobej podkopávajú schopnosť tela reagovať na stres.

Kofeín nemá také zničujúce účinky na organizmus, ako alkohol, ale pre stres tiež nie je vhodným liekom. Myslíme si, že zvýšeným príjmom kofeínu zvýšime svoju aktivitu a odbúrame stres, ale nie je to pravda. Práve naopak, kofeín zvyšuje stresové hormóny. Poruchy vyvolané kofeínom sa prejavujú záchvatmi panickej úzkosti, ktoré sú podobné primárnym duševným poruchám. Azda najväčšou iróniou je, že ľudia niekedy pijú kávu preto, aby zvládli stresové situácie.
Ranná šálka kávy na prebudenie sa môže zdať človeku zápasiacemu s nespavosťou životne dôležitá, ale práve kofeín môže byť priamou príčinou zlého spánku. Skúste každý z vás, ktorí pijete kávu, vydržať bez nej dva týždne, aj akýchkoľvek iných foriem príjmu kofeínu. Možno budete príjemne prekvapení vyššou kvalitou života a zistíte, že kofeín vaše stresové stavy skôr zhoršoval, ako zlepšoval.
I keď sa to nezdá, ale aj kofeínom sa môžete otráviť, a to pri vypití niekoľkých šálok kávy naraz alebo krátko po sebe. Príznaky intoxikácie kofeínom:
- nepokoj
- nervozita
- vzrušenie
- červeň v tvári
- diuréza (časté močenie)
- gastrointersticiálne poruchy
- nesúrodý tok myšlienok, reči
- srdcová arytmia
- hyperaktívne správanie

 

Rady, ktoré pomôžu lepšie zvládať stres

 Dopad stresu na náš život nie je až tak určený tým, čo sa nám stalo, ale skôr tým ako na to reagujeme. Zastavme sa na chvíľu, pozorujme svoje reakcie na rôzne situácie a zistíme, či zvyšujú alebo znižujú stres v našom živote. Skúsme sa zamyslieť, či naše reakcie na stres nie sú neprimerané. Niektoré reakcie na stres nielenže celú situáciu zhoršujú, ale môžu byť príznakom hlbších problémov. Ak reagujeme na stres konzumáciou alkoholu či drog, fajčením, prejedaním sa, záchvatmi hnevu, sebaľútosťou, pocitom bezmocnosti či izoláciou vážne poškodzujeme svoje zdravie.

    Nerobme katastrofu z každého „nárazu“ na svojej životnej ceste a nepredvídajme stále len to najhoršie. Neparalyzujme sami seba preháňaním svojho strachu z neznámeho. Ľudia s optimistickým postojom k životu znášajú stres ľahšie ako pesimisti.

     Názor, že život môže byť dokonalý a bez stresu nás iba vystavuje ešte väčšiemu stresu, ak nie je život podľa našich predstáv. Treba brať život taký, aký je. Teda prijať skutočnosť, že život to nie sú len radostné, šťastné a bezstarostné chvíle, ale aj starosti a opakované riešenie problémových situácií a niekedy aj znášanie bolesti. Neexistuje len patológia stresu, ale aj patológia uľahčenia. Dnes už neplatí za každú cenu odstrániť napätie. Človek potrebuje v istej zdravej miere napätie. Do istej miery aj nuda, nič nerobenie je stresujúce.

     Svojmu stresu uľahčíme, ak požiadame o radu, pomoc našich blízkych alebo príslušného odborníka. Niektorí ľudia veria, že zvládnu problémy bez cudzej pomoci. Ak je však stres, ktorý pociťujeme príliš silný alebo trvá príliš dlho, nie sme schopní ho zvládnuť sami. Ak vieme, čo od druhých potrebujeme, a máme odvahu ich o to požiadať, tak to urobme a uľahčíme tak svojmu stresu.

     Keď pociťujeme stres, pýtajme sa sami seba: Ako sa môžem práve teraz uvoľniť, odreagovať? Je dobré poznať techniky, ktoré uvoľňujú stres ako napríklad zhlboka dýchať (z hĺbky brušnej dutiny sa pomaly nadýchnuť potom pomaly vydychovať a uvoľniť napätie a strach); urobiť si malú prestávku; vyložiť si nohy a počúvať hudbu; vychutnať si šálku čaju; na chvíľu sa prejsť; byť s ľuďmi, ktorý vnášajú do nášho života smiech... A potom ich tiež aj zrealizovať!

 Nezabudnite na pravidelný pohyb – Cvičte. Nenadarmo je táto rada jednou z najčastejšie používaných na odbúravanie stresu. Funguje zároveň aj ako prevencia voči vzniknutiu stresu z dôvodov vašej telesnej zdatnosti. Môžete trpieť nadváhou, môžete mať slabú kondíciu alebo ste často chorí. Skúste začať pravidelne cvičiť a zaručene rozpoznáte pozitívne účinky pohybu na vaše zdravie.

 

 

 

Zdravo sa stravujte a bude Vám dobre. Treba piť veľa vody, obmedzovať príjem sladených nápojov typu Cola a neholdovať vo veľkej miere alkoholu. Zdravá strava sa prejaví takmer v každej oblasti vášho života. Budete silnejší, budete mať viac energie a v dôsledku toho by ste mali byť aj odolnejší voči negatívnym faktorom.

 

 Viac o stravovaní sa dozviete na     www.nadvaha-dieta.meu.zoznam.sk

 

 

 

 

VYPLŇTE VŠETKY ÚDAJE

PRIHLÁŠKA NA CHUDNUTIE

REKLAMNÉ ODKAZY