Chudnutie Ako sa NEPREJESŤ SLADKOSŤAMI.

Musíte dobre spoznať svojho sladkého nepriateľa

S tým, že nám bude sladké vždy chutiť sa musíme zmieriť. Nie je to o tom, či máme alebo nemáme pevnú vôľu. Musíme sa zmieriť aj s tým, že nás naše telo bude trápiť chuťou na sladké. Je to prirodzené. Takmer v celej histórii človeka platilo, že sladké nie je len energia, ale aj vitamíny a ostatné, pre zdravý chod organizmu nevyhnutné látky.

Telo má jednoduchú logiku. Keď mu chýba nejaká živina, ktorá sa nachádza v ovocí, vyšle signál zjesť niečo sladké. V súčasnosti, kedy sa používajú v kuchyni koncentrované potraviny, neraz zbavené výživných látok (ľudský organizmus ich potrebuje takmer 50 druhov), tak môže u vás vzniknúť začarovaný kruh. Nepretržitý hlad a chuť maškrtiť. Preto je najdôležitejším krokom ako premôcť nepriateľa  (nepriateľom je chuť na sladké), návrat k pôvodnej, na živiny bohatej strave. A teda aj k ovociu.

Ovocie má sladkú chuť a je to prapôvodná potravina, ktorou sme sa kedysi živili. Sme takto mentálne vybavení prírodou a pri jedení sladkého nepoznáme striedmosť. Kedysi dávno  to malo svoje opodstatnenie. Pri väčšine plodonosných rastlín je úroda sezónnou záležitosťou. Po období nadbytku nasledovalo obdobie núdze a len táto nestriedmosť zabezpečila nabratie dostatočných tukových zásob do tela človeka na bezpečné prekonanie obdobia nedostatku.

Nie je sladké ako sladké.

Sladké ovocie, ktoré nám ponúka príroda sa veľmi líši od sladkostí, ktorými sa prikrmujeme v dnešnej dobe. Samotný cukor obsiahnutý v ovocí je menej „nebezpečný“. V tomto prípade platí, že cukor v ovocí je len akýmsi „ochucovadlom“ k látkam, ktoré sú veľmi dôležité pre naše telo. Je to celý komplex vitamínov, minerálov a stopových prvkov. Aj samotná vláknina obsiahnutá v ovocí sa postará o to, aby sa cukry uvoľňovali postupne a telo si ich nestíhalo ukladať vo forme nadbytočnej energie do telesného tuku. 

Preto funguje v našom mozgu niečo, čo by sa dalo nazvať ako spúšťač nestriedmosti. Ovocia by ste museli zjesť naozaj veľa, aby ste z neho pribrali. Ak náš mozog dostane signál, že sa v ústach nachádza niečo sladké, tak bez ohľadu na to, či je človek sýty alebo nie, mozog vyšle povel v jedení pokračovať. Hovoríme tomu maškrtenie. Náš mozog ešte nepochopil, že za posledných 100 rokov prebehla revolúcia v stravovaní a už dávno nie je jediným sladkým jedlom ovocie.

Určite viete, že platí jednoduchá zásada : pri chudnutí musíte znížiť množstvo skonzumovaných kalórií. Musíte dosiahnuť negatívnu kalorickú bilanciu, teda príjem kalórií musí byť nižší ako výdaj. Dá sa to dosiahnuť viacerými spôsobmi, pre väčšinu z nás  je rozhodujúce zvládnuť boj so sladkosťami. Ako sa dá zvládnuť aj neustála chuť na sladkosti. 

Chuť na sladké je nebezpečná a len ťažko zvládnuteľná.

Cukor pokladáme pri chudnutí za najnebezpečnejší sacharid. Jeho konzumácia je natoľko rozšírená a sprevádza nás celý život už od malička, takže je právom považovaný pri racionálnej výžive a chudnutí za hlavného nepriateľa.

Jeho neblahý účinok na naše zdravie sa neprejaví okamžite. Zbadáme ho až po rokoch nežiaducimi tukovými vankúšikmi na našej kedysi štíhlej postave a ešte k tomu nesie vinu aj na našom chrupe. Je to skutočne nebezpečný nepriateľ. Sladká chuť je zárukou dobrej predajnosti akéhokoľvek výrobku. Kde sa vzala?

Prečo často máme chute na sladkosti, hlavne počas chudnutia.

Sme tak naprogramovaní prírodou. K masovému rozšírenie cukru ako dôležitému ochucovadlu došlo až v 20. storočí a to je skutočne krátka doba v porovnaní s niekoľkými tisíckami rokov evolúcie človeka  a jeho stravovaním, ktoré sa v jednotlivých obdobiach líšilo len nepatrne.

Jednou z výhod človeka oproti iným tvorom bola aj jeho „všežravosť“. To mu dovolilo prežívať vo všetkých klimatických pásmach. V každom prostredí si  našiel potraviny, ktoré mu dovoľovali prežiť. Je však jedno v akej časti zeme človek žije a čím sa živí, všetci do jedného  máme niečo spoločné. Jedlom, ktoré má sladkú chuť nepohrdne nikto. Je to v nás hlboko naprogramované. Nie je sa čomu čudovať.

Stačí sa pozrieť na pravlasť moderného človeka (Afriku) a zistíme prečo je tomu tak. Vyzerá to, že ešte pred našou „všežravosťou“ sme boli zrejme „plodožravci“ a väčšina plodov má chuť sladkú. Aj anatomický pohľad na náš tráviaci systém poukazuje, že je tomu tak. Veľmi sa líši od tráviacej sústavy mäsožravcov ale aj bylinožravcov. Živočíšny druh, z ktorého sa človek vyvinul, sa musel živiť jedením ovocia.

Keď sa chcete viac dozvedieť o niektorých výživových doplnkoch na chudnutie a očistu tela, kliknite TU

Ani umelé sladidlá nemusia byť vždy riešenie ako obmedziť sladkosti.

Pokiaľ slúžia na ochutenie nápojov alebo ako náhrada cukru pri prechode z nezdravej výživy na zdravú, tak majú nepochybne svoj význam. Ale nie je to trvalé riešenie, ktoré by sa dalo pri chudnutí v neobmedzenej miere uplatňovať. Ak sa vám podarí aj pripraviť nejaký chutný dezert zo zdravých surovín a ochutený umelým sladidlom, tak sa v mozgu zapne rovnaký spúšťač nestriedmosti ako je to pri „originálnych“ sladkostiach. Vtedy síce nepriberiete z cukru, ale z iných surovín použitých v recepte.

Skutočne je pri chudnutí dovolené len ovocie?

V malom množstve áno. Vo veľkom množstve sa priberá aj z ovocia.  Niektorými jedlami však môžete chuť na sladké oklamať. Môže to byť kaša z nejakej celozrnnej obilniny a tú môžete pokojne dochutiť na sladko. Sladidlom a troškou medu. Môže to byť hrianka z čierneho chleba s trochou diabetického džemu. Vždy to ale musí byť niečo, čo má nízky glykemický index. Nikdy nedovoľte, aby vás chuť na sladké premohla a vy by ste si potom vyčítali nestriedmosť, za ktorú vlastne ani nemôžete.

Naučíme vás JESŤ MENEJ a NEHLADOVAŤ, dostanete JEDÁLNE LÍSTKY a RECEPTY na CHUDNUTIE